reklama

Cítim sa vinný, za to, že pijem ich kávu... ale aj tak ju pijem

„Poď, vezmem ťa na raňajky“, vyhlásil James. Vyšli sme von do tichých ulíc Bristolu, bola sobota ráno. Nad pohárom čerstvej pomarančovej šťavy som otvorila svoj obľúbený sobotný magazín. Čakajúc na raňajky som začala čítať.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (27)

„Už sme na Slovensku boli, takže v určitom zmysle, vieme, čo máme čakať. Už vieme, napríklad, že Slováci pracujúci v hoteliérstve sa za normálnych okolností počas vykonávania svojej práce neusmievajú. Pokiaľ si nie ste tohto faktu vedomí, možete premárniť veľa námahy na to, aby ste ich prinútili sa usmiať, napríklad tým, že budete extrémne slušní, alebo sa budete manicky škeriť alebo, ak sa budete snažiť pantomimicky zobraziť historku, keď ste sa ráno pošmykli na ľade a poranili si rameno.

Nakoniec si uvedomíte, že toto všetko nie je potrebné, že kamené tváre nie sú výrazom studeného nezáujmu a že vo väčšine prípadov sú Slováci naozaj ochotní pomôcť, aj keď, vo väčšine prípadov nemôžu.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Je nás desať –dve rodiny, štyria dospelí, šesť detí a jedným z našich rozhodnutí na našich prázdninách, kde sa snažíme ušetriť peniaze, je to, že si budeme sami variť. Preto sme si prenajali dva samostatné apartmány v hoteli, oba s kuchyňou.

Keď nám ale ukázali naše apartmány, všimli sme si, že kuchyne neobsahujú ani sporák, ani plynový varič, ani žiadne zariadenie, v ktorom by sa dalo niečo zohriať.

V snahe vytvoriť z malého priestoru kuchyňu, prišli na veľmi dobrú myšlienku redukovať panvice, hrnce a ďalšie predmety spojené s varením.

Kuchyňa našich susedov na druhom konci chodby má ešte jednoduchejšie zariadenie- ich kuchyňa má cez dvere zámok. „Stalo sa tam niečo veľmi zlé“, hovorí pani z recepcie.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Za týchto okolností sa mi to, čo sme si so sebou priniesli, zdá naivné. Naši priatelia si priniesli dobrú kávu a tiež svoj vlastný kávovar. My sme si priniesli parmezán. Cítím sa, ako keď si prinesiete badmintonovú sieť na Anktartídu. Nakúpiť v malom slovenskom mestečku veci, ktoré sa dajú bezpečne zjesť v surovom stave, je deprimujúce, a moja žena a ja, strácame predstavivosť. Náš košík obsahuje čipsy a pivo. „Nuž, čo,“povie moja žena. „Aspoň že raňajky sú zahrnuté v ubytovaní. Najeme sa poriadne na raňajky.“

Nasledujúce ráno nám je jasné, prečo je viac dôvodov, že sa na raňajky nenajeme. Prvý dôvod je, že výber jedla neexistuje. Dnes je syr, hot dogy a nakrájaná zelená paprika. Druhým dôvodom je, že jedlo sa nedokladá. Keď hot dogy zmizli, tak už ďaľšie neprišli. Nezvyknem jesť raňajky, ale táto situácia mi pripadá neúnosná. Som v stave, keď ani neviem sformulovať sťažnosť: Vaša káva je nepiteľná a ani nie je žiadna káva? A to už ani moja žena, ktorá má dar prejaviť svoju nespokojnosť, nevie, čo má v tejto situácii povedať. Jej obvyklá stratégia robiť hlasné sarkastické poznámky zakaždým, keď personál prechádza okolo, nefunguje. Personál nemá dostatočnú angličtinu na to, aby rozumel jej poznámkam a okrem toho, personál neprechádza okolo. Necháva si teda poznámky pre ostatných anglických turistov v hotely. „Chutili Vám raňajky?“, pýta sa. „Je to na smiech“, odpovedajú hostia, bez toho, aby sa smiali.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Naši priatelia, na opak, naostrili svoje lakte. Keď jedlo dochádza, pýtajú si viac, alebo idú do kuchyne a zoberú si čo potrebujú. Priniesli so sebou svoj kávovar a vysvetľujú personálu, ako uvariť kávu. Cítim sa vinný, za to, že pijem ich kávu, ale aj tak ju pijem.

Nervy mi praskli na štvrtý deň, keď som včas ráno zišiel dole do kuchyne a zistil, že im došli šálky na kávu. Nielenže ani nemajú žiadnu kávu, ale ani nie je nič z čoho, by sa dala vypiť. Idem späť do postele. Tam premýšľam o tom, ako sme každý obdarení rozdielnymi schopnostiami na prežitie. Niektorí z nás vedia, ako dostať to, čo potrebujú. Niektorí zase, na opak, vedia, ako nájsť spoločný záujem s neznámymi ľuďmi. A niektorí vedia ísť bez raňajok veľmi dlhý čas.“

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Moje raňajky prišli na stôl. Čerstvé, voňali krásne a navyše, boli aj dobré. Prečo je to tak zložité? Spomínam si na posledné leto, keď sme sa s Jamesom vybrali na Slovensko po prvý krát. V hotely, kde sme boli ubytovaní, nam o pol deviatej večer povedali, že kuchyňa je zavretá. Ak budete hľadať miesto, kde sa o deviatej večer v Terchovej najete, budete hľadať márne. Na druhý deň sme sa zastavili v kolibe, kde nám ponúkli bryndzové pirohy. Bez bryndze. Keď som sa ozvala a povedala, že tie pirohy sú prázdne, nechápavo na mňa pozreli, ako to, že sa vôbec ozývam.

Nájsť v Poprade hotel, kde by mali internet na izbe, je nesplniteľná missia. Slováci nedokážu pochopiť, že ho chcem používať vo svojom pohodlí a súkromí na izbe a nie v zafajčenej recepcii. Najlepší bol nemenovaný hotel v Poprade, kde majú na svojich propagačných materiáloch fotografie fitnes centra. Keď sa ich opýtate, či ho môžete použíť, tak Vás, alebo teda aspoň mňa, dorazili odpoveďou: „To je majiteľove súkromné fitko, to používa len on.“

Ten večer sme išli na narodeninovú párty. Keď som spomenula, že krajina, od kiaľ pochádzam je Slovensko, pár hláv sa otočilo ...to je tá krajina, o ktorej dnes písali v novinách?

Áno, to je tá krajina, s krásnymi horami a prírodou... ale nikto ma už nepočúva. Po tom, čo si ráno prečítali v novinách, sa im ani nečudujem.

Článok Cítím sa vinný, za to, že pijem ich kávu... ale aj tak ju pijem bol uverejnený v sobotňajšej prílohe Guardian, 28 Feb09, autorom článku je Tim Dowling.

Marcela Durisova

Marcela Durisova

Bloger 
  • Počet článkov:  1
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Som v prvom rade človek... To som ukradla z niekoho profilu ... Vnímam, vidím, počujem... rozmýšľam. A snažím sa nájst odpovede. Zoznam autorových rubrík:  I come from SlovakiaSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu